MULTIMEDIÁLNA REALITA

Multimediálna realita a jej znaky ?

Virtuálna realita (VR) je prostredie vymodelované prostriedkami počítača simulujúce skutočnosť. Primárne sa ním chápe vytváranie vizuálneho zážitku zobrazovaného na obrazovke počítača, prípadne cez špeciálne stereoskopické zariadenia. V sofistikovanejších prípadoch sú stimulované aj ďalšie zmysly ako napr. sluch, čuch a hmat. Interakciu s používateľom zabezpečuje buď klasické vybavenie počítača ako klávesnica a myš alebo špeciálne prispôsobené zariadenia ako okuliare vytvárajúce dojem trojrozmernosti, oblečenie snímajúce pohyb a stimulujúce hmat, viackanálový zvuk a pod. Takto tvorené prostredie môže vytvárať predstavu skutočného sveta (napr. pri nácviku boja, učení pilotovania), prípadne sa od neho značne líšiť (napr. pri hraní hier). Súčasnými technickými prostriedkami je veľmi ťažké vytvoriť vernú virtuálnu realitu. Predpokladá sa však, že časom budú tieto prekážky prekonané.

Počítačové hry a videohry

Počítačová hra je interaktívny softvér komunikujúci s používateľom pomocou 2D alebo 3D grafiky a zvukov na účely zábavy alebo vzdelávania, prevádzkovaný na nejakom počítači, dnes obvykle PC alebo Apple Macintosh, prípadne na špecializovanom počítači zvanom herná konzola, ktorý je vyvinutý takmer výlučne na hranie hier a multimediálnu zábavu. Najpoužívanejšie herné konzoly v súčasnosti sú napríklad Sony PlayStation, XBox alebo Nintendo Wii.

            Účinky počítačových hier na deti

Výskumníci zistili, že hranie videohier má naozaj nezanedbateľný vplyv na detské správanie. Takzvané prosociálne hry, teda hry, v ktorých sa hráč venuje budovaniu vzťahov, záchrane ľudí či iným pozitívnym činnostiam, propagujú pozitívne správanie a motivujú hráčov k spoločensky prospešnému konaniu. Výsledky rôznych pokusov a sledovaní ukazujú, že deti, ktoré sa hrajú takéto hry, využijú častejšie a rýchlejšie príležitosť niekomu pomôcť alebo spraviť prospešný čin. Vzdelávacie hry môžu navyše pozitívne vplývať aj na koncentráciu a akademické výsledky detí.

Na druhú stranu, pri hraní násilných hier boli zmapované aj negatívne vplyvy na detské správanie. Štúdie dokázali, že hranie násilných hier môže vyvolávať podráždenie, zvyšovať vnútorné napätie alebo vplývať na neprimerané správanie (napr. častejšie hádky s učiteľmi) u detí aj dospelých.

            Iné nevýhody:

Flaming – agresívne správanie, slovné napadnutie, býva vo virtuálnom svete oveľa častejším javom ako v reálnom živote. Počítačové hry, v ktorých je propagované násilie, deti či mladých ľudí desenzitizujú a znižujú u nich empatiu. Veľmi nebezpečné sú hlavne tie počítačové hry, ktoré je možné v reálnom živote ľahko napodobniť

Zdravotné riziká - Pri nadmernom hrávaní počítačových hier prevláda sedavý spôsob života s množstvom následných zdravotných rizík. Dlhodobé hranie počítačových hier býva veľkou záťažou na zrak, prevláda napätie v očiach, podráždenie, rozmazané videnie, sčervenanie, časté bolesti hlavy, nadváha, nesprávne držanie tela.

Zhoršené interpersonálne vzťahy - Množstvo času, ktorý jedinci venujú týmto hrám, sa u nich odrazí aj v zhoršení školského prospechu, mávajú tiež časté problé- my vo vzťahoch s najbližšími, v rodine. Niektorí renomovaní autori zistili u mladých frekventných hráčov počítačových hier zhoršenú schopnosť sústrediť sa na svoje školské a domáce povinnosti, pričom mávajú odlišné komunikačné vzorce a spôsoby ako zvládať stres.

           

Vplyv mobilných telefónov na človeka

Rádiové žiarenie z mobilných telefónov patrí medzi takzvané neionizujúce žiarenie. Medzi neionizujúce žiarenie patrí aj viditeľné svetlo, ultrafialové a infračervené žiarenie.Toto žiarenie spôsobuje vo vyšších dávkach poškodzovanie DNA a teda aj zvyšuje riziko vzniku rakoviny.

Podľa odborníkov z Ruskej národnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (RNCNIRP) sú deti používajúce mobil vo zvýšenej miere vystavené poruchám pamäti, poruchám pozornosti, zníženiu mentálneho a kognitívneho výkonu, poruchám spánku, epilepsii. Vo veku 25 až 30 rokov môžeme u nich predpokladať výskyt nádorov mozgu a sluchového nervu, neskôr Alzheimerovu chorobu, depresie a ďalšie degeneratívne poruchy CNS. Dôvodom zvláštneho ohrozenia detí je menšia hrúbka lebečnej kosti, iné látkové pomery detského mozgu a z nich vyplývajúca väčšia vodivosť a väčší relatívny porúch mozgu.