FILMOVÉ POJMY

PEOPLEMETRE

Peoplemeter (doslovný preklad človekometer) je zariadenie, ktoré meria koľko divákov pozerá televízor v domácnosti. Peoplemetre slúžia na meranie sledovanosti televíznych programov. Sú rozmiestnené v niekoľkých tisícoch domácnostiach. Domácnosti sú vybrané tak, aby štatisticky zodpovedali zloženiu obyvateľstva

PRIMETIME

Hlavný vysielací čas alebo prime time je v televíznej a rozhlasovej terminológii čas, kedy má masmédium štatisticky najvyššiu sledovanosť a eviduje najväčší záujem o reklamu, ktorá sa preto v tomto čase stáva najdrahšou.V tomto čase médiá zvyčajne vysielajú najsledovanejšie alebo najdrahšie relácie z ich ponuky. Markíza má prime-time v čase 19:00-23:00.

Filmová realita vs skutočnosť rozdiely

Film ako médium patrí k predchodcom virtuálnej reality. Keď sedíte v kine, ste schopní ponoriť sa do príbehu a zabudnúť na svet okolo seba, aj keď ide iba o plošnú reprezentáciu skutočnosti. Vývoj filmu je spojený s pokusmi o hlbšie ponorenie diváka do filmového prostredia

Filmová reč

Sústava filmových výrazových prostriedkov a ich funkcií

Ich jadro tvorí montážny systém záberových uhlov a postavenia kamery. Okrem výrazových prostriedkov spojených so záberom (druhy záberov, sklon kamery, optická kresba, hĺbka ostrosti)a s montážou (technický strih, dramaturgická skladba...) patrí sem vyjadrenie filmového času a priestoru, použitie prirodzených zvukov, ticha, hudby a slova, filmové herectvo, kostýmovania, dekorácií a osvetľovania a pod.

Filmová reč narába s vizuálno-auditívnym obrazom, podobne ako hovorený jazyk pracuje so slovom

a matematika s konvenčným symbolom. Film teda tak ako jeden zo spôsobov komunikácie

vyžaduje znalosť výrazových prostriedkov na dorozumenie sa zo strany tvorcov aj divákov

Obraz

OBRAZ (SCÉNA) - je konkrétne miesto v konkrétnom čase, kde se odohráva určitá časť deja (napr. reštaurácia Ku zmene obrazu docháza obvykle tak, že se dej presunie na iné miesto a štáb sa tak musí tiež fyzicky presunú. Nový obraz se môže odohrávať aj na srovnakom mieste, ale napr. v iný filmový čas (změna osvetlenia, kostýmov atď.).

Záber

Umenie je ako myslenie v obrazoch, čiže obraz v sebe neoddeliteľne spája funkciu poznávaciu i estetickú, pretože je tvorený syntézou formálnych a obsahových prvkov.

Ak filmové okienko považujeme za statickú jednotku filmu, tak záber je najmenšou dynamickou jednotkou filmu.

Technicky by sa dal záber definovať ako dĺžka filmu alebo magnetického záznamu, ktorý prebehne v kamere od jej zapnutia po zastavenie.

Môžeme ho definovať aj ako minimálnu jednotku montáže, základnú jednotku kompozície filmovej naratívnosti alebo jednotku filmového významu.

Každý záber je vlastne znakom nesúcim určitý význam, je nositeľom informácie. Nemusí vyjadrovať

len obrazy zo života, ale aj odrážať postup myslenia tvorcu. Záber teda môže zobrazovať aj ľudské vnútro a vyjadrovať tak pocityä

Strih

je to prostriedok ktorý udáva filmový rytmus. Vzniká spojením dvou filmových záběrů, při němž poslední okénko předchozího záběru je slepeno s prvním okénkem záběru následujícího (u filmu natáčeného na filmový materiál). Zmíněná definice zdůrazňuje technický ráz operace zvané střihová skladba, který dal vzniknout zvláštní filmové specializaci mezi filmovými profesemi

Spájaním záberov pomocou strihovej skladby môžeme vytvoriť nový obsah, ktorý pôvodne neobsahoval ani jeden záber. Ak pri skladaní záberov dodržíme určité podmienky, vznikne sekvencia, ktorej charakteristickým znakom je vytváranie jednoty miesta, času a priestoru.

Uhol kamery

Orientovať diváka v priestore a čase je jedna zo základných požiadaviek kladených na strihača. Na orientáciu diváka v priestore slúži aj spomínaná jednota pohľadov, ale najmä pravidlo osi. Dodržiavanie tohto pravidla umožňuje zaistiť divákovu orientáciu v priestore, rekvizitách, vzťahoch, osobách jednajúcich a novo prichádzajúcich. Pravidlo osi je na jednej strane nevyhnutné pre správnu orientáciu diváka, ale na druhej strane vývojom výrazových prostriedkov stráca na svojej dogmatickosti.

Filmový efekt a trik

Špeciálne efekty sa používajú vo filmoch, televízii, fotografii a zábavnom priemysle k realizovaniu takých obrazov a scén, ktoré nie sú bežnými spôsobmi dosiahnuťeľné. Špeciálne efekty sa používajú aj vtedy, ak by bolo vytvorenie danej scény príliš finančne náročné.

Existujú dve základné skupiny špeciálnych efektov.

            Prvou sú optické efekty, ktoré spočívajú v manipulácii s nafilmovaným alebo nafoteným objektom (napríklad vo filme Star Trek).

            Druhým typom sú mechanické efekty. Tie využívajú predovšetkým rôzne robotické modely, umelé krajiny a pyrotechniku.

Využívajú sa napr. 3D's Max / Cinema 4D pre animácie a realistické simulácie.